Oveľa prozaickejšia. Novinám sa už mnoho rokov hovorí siedma veľmoc. Neviem prečo práve siedma, ale to nie je podstatné. Podstatné je, že sa noviny, presnejšie povedané ich tvorcovia naozaj ako veľmoc správajú. Quot licet Jovi, not licet bovi. Niektorí viac, iní menej svojvoľne manipulujú s informáciami a celkom úspešne spoliehajú na to, že osoby spomínané v ich článkoch nejakými požiadavkami na ospravedlnenie, alebo nebodaj žalobami, nebudú strácať čas. Najmä bulvárna tlač veselo ryžuje z pikošiek, na ktorých okrem mena konkrétnej osoby, nie je často ani chlp pravdy. Tak ako cirkev hrozila zatratením duše a večným ohňom pekelným pre hriešnikov, tak dnes naši novinári definovaním siedmich hriechov varujú pred stratou slobody informovať verejnosť. Zamlčujú, že v skutočnosti majú záujem informovať verejnosť iba tak, ako chcú oni. Komentármi k tzv. hriechom tlačového zákona posúvajú jeho ustanovenia do zdanlivo logických polôh a usilovne sa snažia, aby im ich jednostranný výklad všetci uverili. Účel svätí prostriedky. Každý argument je dobrý. Najmä ak vyhovuje novinárskej obci. Právo na odpoveď aj pri pravdivej informácii. Zdanlivo nelogické. Príklad. Správa v tlači. Z bytu známej speváčky včera odchádzal deratizér J.M.. Bola to pravda, ale žiadnu háveď tam nelikvidoval. Známa speváčka požiada o uverejnenie jej reakcie. Môj spolužiak zo strednej mi zatelefonoval, že na našej ulici bude mať prácu, a keďže sme sa dlho nevideli zavolal mi, či sa môže zastaviť, lebo chce dohodnúť organizovanie stretnutia po 15 rokoch od maturity. Bublina spľasla. A čitateľ si povie. Články tohto autora už asi čítať nebudem.Právo na opravu informácií, ktoré nikomu neublížili. Zdanlivo nelogické. Príklad. Správa v tlači. Predseda samosprávneho kraja hral včera celý deň golf so svojimi priateľmi. Bola to pravda, ale nie celá. A tak predseda samosprávneho kraja požiada o uverejnenie jedinej vety. Mal som dovolenku. Po prečítaní odpovede si čitateľ povie. No čo tomu novinárovi šibe? Prečo by niekto počas dovolenky nemohol hrať celý deň golf? Opäť spľasnutá bublina. A opäť riziko, že novinár asi nebude v kurze. Zákon umožňuje dvojitú sankciu, vydavateľ má povinnosť uverejniť opravu i odpoveď. Bezprecedentná manipulácia s pojmami“ Povinnosť uverejniť opravu i odpoveď je označovaná ako sankcia. V skutočnosti sa nejedná o sankciu ale o satisfakciu. Ak tlačové médium uverejní nepravdu, je otázkou slušnosti uverejniť opravu i odpoveď. Naše médiá sa podľa ich reakcie zrejme za slušné nepovažujú.
Vydavateľ je zodpovedný aj za odpovede, ktoré porušujú zákon a dobré mravy. Zákon musí predpokladať možné konania. V tomto prípade stačí pred uverejnenú odpoveď uviesť dve vety: „Autor odpovede bol redakciou upozornený, že obsah jeho odpovede je v rozpore s právnym poriadkom SR a dobrými mravmi. Vzhľadom na ustanovenie o zákaze odmietnutia odpovede zákonom č. ..........., vydavateľ túto zverejňuje v plnom znení“.
Právo na odpoveď majú aj štátne a verejné orgány. Prečo by nemali mať právo na odpoveď aj osoby v štátnej a verejnej službe? Ústava im predsa zaručuje rovnosť pred zákonom.
Redakcia nesmie reagovať na odpoveď. A prečo by mala? V čom je takýto zákaz protiústavný. Ak má autor článku iba polovicu informácií a odpoveď dotknutej osoby usvedčí novinára z nedostatočného preverenia faktov, aká by mala byť funkcia reakcie redakcie na odpoveď?
Vydavateľ nemôže odpoveď odmietnuť, inak mu hrozí peňažný trest až 150-tisíc korún. Z akého dôvodu si vydavatelia myslia, že môžu bohorovne uverejniť hocičo a odpáliť dotknutú osobu tým, že jej odpoveď odmietnu uverejniť? Toto už protiústavné nie je?
Noviny sú úžasná vec. Mnohí im vďačíme za hromadu dobrých a kvalitných informácií. Drvivá väčšina ich tvorcov robí svoju prácu korektne. Samozrejme, že ich články majú DNA ich svetonázoru, orientácie a politického presvedčenia. V ich rozmanitosti práve spočíva atraktívnosť novín. Preto som prekvapený epidémiou hystérie, ktorú teraz vyvolávajú zdanlivo všetci novinári okolo návrhu tlačového zákona. Pred pár mesiacmi hrozili zmrazením rozvoja podnikania, ak bude prijatá novela ZP. Kde je tá stagnácia? Dnes hrozia hriechmi a predpovedajú pomaly zánik slobodných médií. Páni novinári! Spamätajte sa! Kto robí poctivo nemusí sa nového tlačového zákona obávať. Kto si chce udržal pozíciu nedotknuteľnosti, nech si hľadá inú prácu. A ak sa mu rétorika hriechov tak páči, nech prešaltruje na duchovno a ako člen Armády spásy môže varovať pred hriechom denne aj tísíckrát.
