Svinské počasie znovu skomplikovalo voľby

Politologické esá nejaké nové dôvody vymyslia ťažko. Nanajvýš tak zopakujú refrén neznalosti občana o vznešenom poslaní VÚC. Neuvedomovaná oddanosť režimu im len ťažko dovolí pozrieť sa na krajské samosprávy očami občana. Ak by to dodázali, museli by priznať najmä to, že vyššie územné celky si občania nepýtali. Ani tých dnešných 8, ani tých navrhovaných 12 a už vôbec nie vytúžených 16. Keby sa politici bránili tvrdením, že prenos kompetencií mali vo svojich volebných programoch a volič spolu s politikmi volil aj jeho program, tak sú pekne vedľa. Lebo vtedy podobu samosprávnych krajov maľoval hlavný výtvarník reformy verejnej správy pán V. Nižňanský úplne inými farbami.
Volebný program žiadnej strany totiž nehovoril o tom, že vláda šikovne prenesie balík svojich povinností, s ktorými si nevedela rady, zatočený do obalu nazvaného kompetencie a v tomto šupne Čierneho Petra novému a patrične nezorientovanému inštitútu VÚC.
Samosprávnych optimistov nevyliečili ani skúsenosti s odštátnením polikliník,ktoré hodila na krk niektorým mestám ešte Mečiarova vláda. Toľko vykrikovali ako si poradia so základným školstvom, až ho dostali. Pravdaže s menším množstvom peňazí, techickou zaostalosťou vyžadujúcou miliónové výdavky na údržbu. Trápia sa s tým doteraz. VÚC takto pochodili so stredným školstvom, cestami, domovmi sociálnych služieb a ďalšími
oblasťami.
VÚC vníma dnes väčšina ľudí ako výsledok nepodareného pokusu vlády o reformu verejnej správy. Preto sa netreba diviť, že tento koláč plný pachutí svojvôle, bujnejúcej byrokracie a pachom politického hnoja, volič doposiaľ ani nezožral a ani nestrávil.