reklama

Hrobárovci idú do hôr

Tata Hugo tesne pred Vianocami dostal myšlienku. Nestávalo sa mu to často, ale keď to na neho prišlo, bolo neskoro na akýkoľvek odpor. Myšlienka ho prepadla večer, hneď  ako stihol dobehnúť do najmenšej, ale zato veľmi dôležitej miestnosti. Privrel oči a večne prepúšťajúci splachovač mu zrazu pripomenul žblnkajúcu vodu v horskom potoku. Vtedy si spomenul na svoje mladé časy. Hory!!!  Pri večeri to vybalil na celú rodinu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 

- Nyjé, že bych scel diriguvať, ale vec sa má tak. Už tri dny porádne nezajdým, lebo je šmyklavo. Teda já vlastne jazdým porádne, akurát ze sanytku nezastanem, tam, gde scem. Predvčérajšky som výzol slepé črevo. Pred nemocnicu nás tak švaclo do járku, že paciéntovy skoro praskol apendix. Štastý, že ho vyhodzilo do snahu. Bol len v pyžame. Kým som ho dostal do sanytky, tak sa podchladyl, a tak sa mu spomalyl metabolyzmus, že na uspáný mu stačilo len drcnut hlavu do zárubne, jak sme s ným lecely na operačku. Anesteziológ povedal, že mal velké štastý, lebo sa im akurát minul éter. Včérá som zasek výzol infarkt. Fúkal protyveter a snažilo nyjélen venku, ale aj v sanytke. Aj toho som dovýzól ze spomalenýma vitálnýma reakciámy. EKG na príjme mu any nebrnklo. Naštartuvaly ho až na tretý pokus šestopadesátýmy voltámy. Dneská to vyzýralo na permanentnú rodyčku Žofu. U ženského bola jakásyk nervózna a to čakala len dve hodyny. Kým došla na radu dva rázy umyla chodbu v čakárny. Potom odešla domov varyt. Furt ale brblala, že ked nyjé dneska, zajtrá do pórodnyce určite pójde. Furt mrzne. A furt je šmyklavo. A jazdyt móžem iba pomály. Nyjé, že bych decká nemal rád, ale je mi lúto, ked na také čerstvo narodené dýta v sanitke padá len tak snah. Vyberem teda dovolenku, vy si poščajte volakde lyže a zajtra vyrazýme k bratrancovi Rudovi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- A ktorýže to je, Huginko? – spýtala sa so záujmom Etela.

- Taký černovlasý, Šak výš, jak nám na našej svadbe gratuluval s kytycu polných kvetov a povedal, aby zme ho volakedy v zime došly kuknút. – pripomenul príbuzného Hugo.

- Ale veď to bolo pred pätnástimi rokmi?!?

- Šak já vým. Najvyššý čas ho kuknút, ked sme mu to slúbyly, nyjé?

- No neviem. – zapochybovala Etela. – A ak mám byť úprimná doteraz som ani nevedela, že sa vieš lyžovať.

- A kdo tvrdý, že vým? Ale boly časy, že som velice scel. Sčúl ale neyde o mna, ale o vaše športové vyžitý.

- Oci, a aké sú tam svahy? – vstúpila do diskusie dcéra Heda. – Ja som bola iba na jednom výcviku a ešte si moc netrúfam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Svahy sú tam všelyjaké. Aj strmšé, aj mýrnejšé. A snahu tolko, že sa ty nyšt nemóže stat, any keby si scela. Mám s tým osobnú skúsenost. Ked zme sa tam jako učny s Rudom lyžuvaly, tak sme hodynu išly na kopec. Potom sme si priply tý lyžiská a spuscyly sa. Máriádneky!!! Sto metrov som lecel rovno jak vystrelený. Možná aj preto, že som sa ešče nevedel otáčat. Potom som scel zahnút za Rudom, ale lyžiská maly úplne inú mýnku. Naraz trat skončila a padesát metrov som lecel v lufte. Zapychol som sa do pet metrového záveja. Vyhrabaly ma až hasiči. Boly celkom fajn, len keby nemaly furt tý sprosté otázky. Že prečo som skákal do kamenolomu. Veru, nyšt sa my nestalo. A any lyžám, jak som zystyl, ked mi ich po pol roku poslala firma Dolomit s.r.o. v debnyčke od Danubitu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- A to tam nie sú lyžiarske trate značené? – opýtal sa syn Ičo.

- Ty dylyno! Gdo by ich tam asi značel?  Dolomit s.r.o. má od októbra klimatickú pauzu a okrem nášho Rudyna tam v okruhu 25 kilometrov je iba jeden salaš. Mýstný bača ma meteršedesát aj s valašku a bohvý prečo mu turysty z Česka hovorá Grizly. Jeho pes sa volá Albýn, ale any Kristus nevý jakej barvy má srst.

- Možno je to čuvač a keď bol maličký tak bol celý bielučký. – zamudrovala Heda.

- A možno je to novofulanďan, čo je na tom vyhnálove inkognito a preto sa dal odfarbiť.- kontroval Ičo.

- Ssprostýýýý! Psíkovia sa neodfarbujú! Keď tam prídeme, okúpem ho a budem sa o neho starať. – predstavila svoj dovolenkový program Heda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Sa tam staraj hlavne o seba, aby si náhodou aj ty nezahučala do kameňolomu, jako tata. – utrúsil Ičo.

- Deti, deti! Nehádajte sa! – upokojovala Etela svojich adolescentov. - Ocko nám ukáže všetky miesta, kde bol v mladosti a keď si to tam poobzeráme, tak si vyšliapeme trať lyžami. Videla som to v televízii ako sa to robí.

- Etuš! Tuším moc kukáš televýzor! – chladil manželku Hugo. – Šlapat sa dá patnástcentimetrový snah, ale v metrovom sa budeš mrvyt, jako žaba v šachoryne.

- Uííí! - zapišťala Heda. – Nespomínaj ocino tie odporné obojživelníky. Sú hnusné.

- Ale bociany ich zbožňujú, sestrička. Hlcú ich ako jednohubky. – pridal polienko Ičo a provokatívne mľaskol.

- Fúúúúj! - zvrieskla Heda druhýkrát. – Prestaň Ičo! Si nechutný, vieš?

- Tak konec a cycho! – ukončila spor hlava rodiny. – Treba ešte rozhodnút čo s tetku Kvarglu. A mosíme si ubobyt plán. Rudovi pošleme telegram, aby nás čakal. Dva dny pójdeme tam, jeden den budeme hladat Ruda. Potom nás dva dny bude hladat on, lebo je moták. Potom sa stretneme a ubytujeme. Navštývyme Grizlyho a jeho Albína, ochutnáme jeho špecialytu – vevericu v aspiku. Na druhý den nám bude zle z veverice na tretý nám bude zle z aspiku. Potom nám už bude dobre. Na žranycy ušetríme, lebo si každý večer a ráno dáme infúzie, čo som našporuval pri urgentných prípadoch s kerýma som došól neskoro. Naspák je to z kopca, takže za den sme na stanycy Pod brehom. O 16.20, maximálne o 21,47 nám ide osobák a to už zme prakticky doma. Ale furt nevým, kam dáme tetku. Jedenást dný je dost dlhá doba.

- Nerob si starosti Hugi. – upokojovala muža Etela. Dám jej na linku zopár konzerv a sáčkových polievok. Ozaj, a kto ju videl naposledy?

- Včera bola za šijacím strojom a keď som išiel z kúpeľne tak na mňa vykukla a žmurkla ľavým viečkom. – pohotovo informoval Ičo matku.

- Hovoríš ľavým? Ale veď ľavým nežmurkla od vyhlásenia zvrchovanosti!- začudovala sa Etela.

- Veď preto Ti to vravím. – pokračoval Ičo. – Zdá sa mi nejaká rozkokošená.

- Ná bodaj by aj nyje. Výš čo mala v ruke? – objasňoval situáciu pán domu.- Augustové číslo Tabu! Tam, kde je ten Banderas ze zadku s tú nálepku na zadku.

- No ale s tým by sme mali čosi robiť?!? – mobilizovala Etela.

- Nech ta any nenapadne! Zistyl som, že ked na to kuká, menej konzumuje, rýchlejší dýchá a hicuje jak radiátor. Ked odejdeme, môžeme stáhnut kúrený a any to nezbadá. Akurát jej zebereme z dosahu korlavyny prvej až trecej trýdy. A končím rozpravu bez hlasuváná. Rozchod na odpočinek!  

 Týmito slovami sa predvianočný míting rodiny Hrobárovej definitívne skončil.    

Ľubomír Veselický

Ľubomír Veselický

Bloger 
  • Počet článkov:  52
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zaujímam sa o vzťahy medzi ľuďmi navzájom i ich vzťahoch k spoločnosti. Hľadám príčinyprejavov, ktoré považujem za negatívne a snažím sa ich objasniť. Moje názory sú nezriedka úplne iné, ako tie masovo proklamované. Nechcem provokovať. Mám iba úprimný záujem o komunikáciu. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu